|
|
|
| V kremnickom rudnom regióne zohrala, okrem iných faktorov, rozhodujúcu úlohu voda. Voda bola jediným zdrojom energie pre baníka ,okrem sily zvierat a vlastných svalov, pretože iným zdroj energie do 19.storočia nepoznal, a teda i nevyužíval. Už v roku 1331 sa spomína využitie vody ako zdroj energie, ale aj ako technologického média z potokov Skalka, ktorý odvádza vodu z 19km2 kremnického povodia ( to je 60,2 %), Piargy s povodím 8km2 (25,3 %) a Novej doliny 4,6km2 (14,5%). Poloha banských diel, ktoré boli osadené vysoko nad priľahlými údoliami neumožňovala využiť miestne zdroje vody v celom rozsahu. Vodu bolo potrebné doviesť zo vzdialených záchytov. Vznikali vodovody (flúdre), ktorých bolo okolo Kremnice niekoľko. Najvýznamnejší bol Turčekovský vodovod, ktorým komorský gróf Thurzo riešil nedostatok vody zachytením prameňov Turca a privedením vody kanálmi (flúdami) do kremnickej oblasti. Turčekovský vodovod bol vybudovaný v rokoch 1496-1507. Jeho významom bol mimoriadny, pretože vodu z jedného povodia previedli do druhého bez čerpania. Finančne náročné akcie mali prínos v možnosti zvýšenia produkcie ,ale ak zápor v zaťažení baní nemalými nákladmi. Dôležitosť flúdrov bola zdôraznená aj v povinnostiach banského majstra z roku 1512. Podľa týchto mal: Vynaložiť všetko úsilie a pozornosť na najväčšie klenoty mesta, na dva vodovody, aby sa v poriadku udržali! Vybudovaním Turčekovského vodovodu vzniklo dielo výnimočné a ba svoju dobu ojedinelé aj v európskom kontexte. Správy o jeho dĺžke materiáloch (dokumentoch) rôzne. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že mohli existovať dve trasy. Jedna trasa z rozhrania 15.storočia a druhá trasa z polovice 18.storočia vybudovaná kardinálom Pazmánym. Je však potrebné uviesť, že počas doby existencie Turčekovského vodovodu, to je niekoľkých storočí, sa menili dĺžky jednotlivých úsekov. Skracovali sa tým, že sa za nepriaznivých terénnych podmienkach vyrazili štôlne. Najznámejšie zachytené pramene z povodia Turca boli Kaltrin, ktorý bol aj najvyššie zachyteným prameňom 837 m.n.m., následne Kleinhapp, Grosohapp, Tischelgrund, Finstengrund, Ruhregrund, Merzelgrund, Kunstgrund a Tiefi Kohlung. Vodu privedenú z povodia Turca na najvyšší bod údolia, 775 m.n.m., bolo takmer možné rozviesť ku všetkým úvodným banským dielam v okolí Kremnice. Výnimku tvorili iba vyššie uložené banské diela, napr. Klinger, Mikuláš, atď.. Na údržbu Turčekovského vodovodu prispeli užívatelia vody rôznou výškou. Z roku 1834 sa uvádza údaj o podiele údržby jednotlivých užívateľov: banský erár 89% nákladov, mincovňa 6,9%, Schollerová papiereň 3,6%, Kossuchová továreň na majoliku 0,5%. Koncom 19.storočia sa začala voda z Turca využívať aj na výrobu elektrickej energie. Význam takéhoto využitia vody narastal a vynútil si zmeny technických parametrov Turčekovského vodovodu. Prírodný kanál sa zväčša a umožňuje stály prietok vody v množstve 1200 l/s. Priemerné množstvo vody privádzané z povodia Turca bolo 3-4krát väčšie ako z povodia Kremnice. Celý Turčekovský vodovod, až po rieku Hron, má dĺžku 34 405m a prevýšenie 578m. Na trase Turčekovského vodovodu je 9 štôlni s celkovou dĺžkou 13 201m, akvadukt dlhý 18m, dve akumulačné nádrže vody o objemoch 22 500m3 a 34 000m3, usadzovacie nádrže s objemom 3780m, vyrovnávacia nádrž, šachta s hĺbkou 245m a tri stupne vodných elektrárni. Uvedené údaje svedčia o tom, že Turček ani dnes nemá konkurenciu. |
|
|
|
| Pozdĺžny profil Turčekovksého vodovodu | |
| Zdroje: http://www.najkrajsikraj.sk/kremnicke-bane-turcekovsky-vodovod/#! | |
Vytvorilo Gymnázium Milana Rúfusa, Žiar nad Hronom v rámci projektu "Dejepis digitálne." Tento projekt sa realizuje vďaka Nadácii Orange v programe "e-Školy pre budúcnosť 2018"