 |
 |
 |
| Kaštieľ v Žiari nad Hronom alebo Biskupský kaštieľ je renesančno-barokový kaštieľ s klasicistickou prestavbou postavený na základoch staršieho stredovekého hradiska v prvej polovici 17. storočia (1631 ) ostrihomským arcibiskupom Petrom Pazmáňom, je jednou z najzaujímavejších a najkrajších historických pamiatok Žiarskeho regiónu. Zo Svätého Kríža nad Hronom sa vďaka kaštieľu stalo administratívne a kultúrne centrum tohto dištriktu, čo prispelo aj k rozvoju obchodu. V roku 1456 bola v kaštieli husitská posádka. Tragická udalosť, ktorá zasiahla kaštieľ, sa stala hneď na začiatku 17. storočia počas povstania Štefana Bocskayho. Jeho vojsko pod velením Františka Rédyho obsadilo v r. 1705 Svätý Kríž. Práve v kaštieli museli zástupcovia Kremnice zložiť hold vodcovi povstania Štefanovi Bocskayovi. Jeho vojsko neušetrilo ani kaštieľ, ktorý bol nimi rozbitý a spustošený ako sa o tom píše v správe kráľovských komisárov z r. 1607. Po skončení tzv. päťnásťročnej vojny s Turkami (1593-1608), ktorí podnikali lúpežné výpady na stredné Slovensko, došlo k ustáleniu hospodárskych pomerov a k celkovému vzrastu. Začalo sa aj s renováciou kaštieľa. Opravy robil na vlastné náklady ostrihomský arcibiskup František Forgách, ktorý tu v r. 1605 náhle zomrel. Z ostrihomskej arcidiecézy sa v r. 1776 vyčlenilo značné územie, na ktorom vznikli 3 biskupstvá, medzi nimi aj biskupstvo banskobystrické. Prvým banskobystrickým biskupom sa stal František Berchtoldt, ktorý pôvodne sídlil v Banskej Bystrici. Z arcibiskupského kaštieľa OA sa stal biskupský kaštieľ, ktorý mal slúžiť na správu biskupských majetkov a letné sídlo. Biskup Berchtoldt si po určitom čase zvolil za svoje stále sídlo práve svätokrížsky kaštieľ. V priebehu rokov 1782 až 1794 sa vykonali v kaštieli opravy a rekonštrukčné práce v hodnote cca 42.000 ilorénov. Do tohto obdobia spadá aj úprava arkádneho nádvoria a pravdepodobne aj zasadenie platana, ktorý tam rastie dodnes. V r. 1780 bývala v kaštieli rodina úradníka, kľúčiara, záhradníka, hájnika, zlatníka, dve rodiny panských drábov. Kaštieľ bol v tej dobe zariadený vzácnym nábytkom. Uschovával sa tu i archív panstva, bola tu i knižnica s cca 1100 zväzkami a viaceré cenné listiny, viažúce sa k dejinám kaštieľa.V druhej polovici 18. storočia vybudovali pri kaštieli park s pravidelnou sieťou chodníkov s výraznými hlavnými cestami. Vysadené bolo i množstvo stromov. Pod južnou vežou bol park doplnený terasovitou záhradou, nádržou, uprostred ktorej bola plastika a ďalej menšie stavby. Najsvetlejším obdobím v dejinách kaštieľa i Sv. Kríža je obdobie rokov 1851-1869, kedy tu pôsobil a zomrel Dr. Štefan Moyses, banskobystrický biskup a prvý predseda Matice slovenskej. Kaštieľ sa stal jedným z významných stredísk slovenského národného pohybu, čo sa prejavilo aj na obyvateľoch nášho mestečka, ktoré bolo prevažne slovenské a jeho národné povedomie v tomto období podstatne stúplo. Po dobu 18 rokov v kaštieli znela slovenská reč. Jednou z prvých úloh Štefana Moysesa po príchode do Sv. Kríža bolo vysťahovať v kaštieli ubytovaných žandárov. Hospodárske budovy i samotný kaštieľ boli v dezolátnom stave. Nákladom 6.119 zlatých budovy i kaštieľ, dal Štefan Moyses do poriadku. Veže nechal zvýšiť o jedno poschodie a boli ukončené cimburím. Za biskupovania Š. Moysesa kaštieľ dostal v podstate terajšiu podobu. |
 |
Vytvorilo Gymnázium Milana Rúfusa, Žiar nad Hronom v rámci projektu "Dejepis digitálne." Tento projekt sa realizuje vďaka Nadácii Orange v programe "e-Školy pre budúcnosť 2018"