|
|
|
| Podzemnú vodnú elektráreň uviedli do prevádzky v roku 1921, teda pred deväťdesiatimi šiestimi rokmi. V súčasnosti ju vlastní Kremnická banská spoločnosť, s.r.o. Pracuje v nej deväť obslužných pracovníkov priamo v elektrárni, šesť baníkov sa stará o údržbu podzemia a päť strojníkov ťažného stroja spúšťa kolegov do podzemia na viac ako storočnom, ale plne funkčnom ťažnom stroji. V akumulačnej nádrži sa zmiešava voda z povodia Váhu a vodami Kremnického potoka z povodia Hrona a odteká dvomi tlakovými potrubiami s priemerom 700 mm do vyrovnávacej nádrže. Odtiaľ padá do hĺbky 245 metrov dvomi tlakovými potrubiami s priemerom 500 mm. V elektrárni sú inštalované tri horizontálne agregáty typu Pelton so spoločným maximálnym výkonom 2,16 MW. Elektráreň sa využíva najmä ako zdroj energie pre Kremnicu. Jej výkon závisí od výdatnosti zrážok v danom období, čo znamená, že v teplých letných a mrazivých zimných mesiacoch je veľmi nízky. Jarné topenie sa snehu a výdatné zrážky zabezpečujú maximálny výkon generátorov, čo umožňuje v každej z 5500 domácností v Kremnici rozsvietiť jednu žiarovku na čítanie a dve hodiny pozerať televíziu, či pustiť počítač. Podzemná vodná elektráreň je súčasťou vodného diela, ktoré v súčasnosti tvoria vodný privádzač dlhý vyše 13 km (pôvodný Turčekovský vodovod, viď obrázok č. 10) a sústavu troch energetických stupňov. Jednotlivé stupne sú navzájom kaskádovito prepojené. Voda využívaná vyšším stupňom tečie cez turbínu do nižšej nádrže, pričom vyrába elektrinu. Celá trasa, vrátane upravených vodných tokov až po rieku Hron, meria 34 405 m a má prevýšenie 587 m. Pôvodne naplánovali na celom úseku vodného diela štyri stupne, nakoniec však jeden zo stupňov nikdy nezrealizovali. Naďalej sa však používa pôvodne plánované označenie, a preto pri názve podzemnej vodnej elektrárne, ktorá je posledným stupňom dnes nájdeme číslicu IV (Malá vodná elektráreň Kremnica IV. stupeň). Celú stavbu tvorí strojovňa ťažného zariadenia s vežou, nachádzajúca sa na povrchu a elektráreň s turbínami v podzemí. Obe časti sú prepojené šachtou, v ktorej je výťah aj rebrík a klesá až do hĺbky 245 metrov. Zamestnanci elektrárne tak dodnes fárajú do práce. Pre verejnosť je však táto časť technickej pamiatky neprístupná. Mnohé stroje a zariadenia tvoriace vybavenie elektrárne majú už úctyhodný vek a ich životnosť je časovo obmedzená. Niektoré sa darí opravovať, iné už vymenili za modernejšie. Hlavným zámerom majiteľov Kremnickej banskej spoločnosti, s.r.o. je zachovať výnimočnosť, krásu a zároveň funkčnosť tejto technickej pamiatky aj pre ďalšie generácie, aby videli dôkazy majstrovstva a zručnosti svojich predkov a chránili dedičstvo, ktoré nám zostalo. |
|
|
 |
 |
 |
| Zdroje: Z rozhovoru s Miroslavom Szabom, súčasným hlavným technikom Kremnickej banskej spoločnosti, s.r.o. | ||
Vytvorilo Gymnázium Milana Rúfusa, Žiar nad Hronom v rámci projektu "Dejepis digitálne." Tento projekt sa realizuje vďaka Nadácii Orange v programe "e-Školy pre budúcnosť 2018"