|
Židovská náboženská obec v Svätom Kríži mala vlastný cintorín. Nachádzal sa v izolovanej polohe, pomerne vzdialenej od mestečka. Je zrejmé, že vznikol skôr, ako bola založená vlastná židovská náboženská obec (svedčia o tom niektoré náhrobníky so starším datovaním – viď. náhrobný kameň Karla Kriesla z roku 1861).
Tento cintorín zrejme slúžil na pochovávanie ľudí zo širšieho okolia.
Nezachovalo sa oplotenie, neznáma je trasa prístupu na cintorín, nevieme rekonštruovať ani umiestnenie vstupnej brány. Predpokladáme, že brána sa nachádzala v polohe kolmej na dnešný provizórny vstup. K cintorínu sa zrejme prichádzalo zo severozápadného smeru (orientovaný na obec Lutila).
Podľa získaných informácií, miesto bolo oplotené a to buď dreveným latkovým alebo jednoduchým kovovým plotom. Rozhodne cintorín nebol obmurovaný. Zboku naň viedla brána, podľa časti spomínajúcich „veľmi pekná kovová“.
O pôvodnom vzhľade cintorína sa dnes dá súdiť už len ťažko. Zachovalo sa totiž iba jeho torzo. Aj vďaka tomu sa nedá stanoviť ani len približná chronológia vývoja cintorína.
Cintorín nesie známky poškodenia vekom, ale aj činnosťou človeka. K poškodzovaniu prichádzalo nielen pod vplyvom poveternostných podmienok, ktoré sa podpísali na postupnom rozpade krehkých pieskovcových náhrobníkov, ale aj zvalením macev (úmyselným či náhodným), vykrádaním hrobov (viaceré miesta nesú známky „kopania“, pri ktorom prišlo zrejeme aj k posunutiu náhrobníkov z pôvodného miesta). Ako spomína jedna z obyvateliek Svätého Kríža: „Mali tu svoj cintorín, pomníky zo švédskej žuly, ale ľudia to rozkradli, dnes sú tam už nie, aj kopali, lebo si mysleli, že tam majú poklady zakopané a to oni si na druhý svet nemohli nič zobrať“
Hrobové miesta sú voľne roztrúsené, orientované smerom k mestu. Kamenné obruby vymedzujúce hroby sa vyskytujú len v niekoľkých prípadoch.
Texty na náhrobníkoch žiarskeho cintorína sú prevažne v hebrejskom alebo nemeckom jazyku, často, v súlade s dobovými zvykmi, dvojjazyčné, ojedinele bol zaznamenaný maďarský nápis („Béke hamvainak“ – Pokoj jeho prachu). Z nemeckých nápisov sa opakujú hlavne: Hier ruht in Frieden (Tu odpočíva v pokoji), Friede ihrer Asche (Pokoj jej prachu), Hier ruhet Herr (tu odpočíva pán...). Jedným z najobsiahlejších je: Hier ruhet in Frieden Fani Weiser, geb. Unger gestorben am... un ...Lebensjahre Betrauert von ihre Kinder Cilka u Karl Lipscher (tu odpočíva Fani Weiser, rod. Unger, umrela ... vo veku 70 rokov, so žiaľom jej deti Cilka u Karl Lipscher.
Symbolika žiarskeho židovského cintorína je veľmi skromná a jednoduchá. Opätovne ale musíme zdôrazniť, že časť pomníkov sa nedochovala, časť sú len silne poškodené torzá.
Symbolikou zaujímavé je hlavne mramorové torzo – vrchná časť pomníka so zachovaným zobrazením „žehnajúcich rúk kohena“. Hypoteticky by sme mohli súdiť, že ide o symboliku mena Kohn, alebo (pravdepodobnejšie) je to zvyšok náhrobného kameňa predmodlievajúceho sa v synagóge, ktorým bol v Sv. Kríži najprv Herman Gross.
Ďalšie symboly dochované na pomníkoch svätokrížskeho židovského cintorína sa radia k tzv. hlbokej biblickej symbolike (podľa Jaroslava Achaba Haidlera). Ide o tri rastlinné motívy. Dva zobrazujú pomerne konvenčnú smutnú vŕbu, zaujímavejší je tretí motív. Ide o zlomenú ružu vo vavrínovom venci. Smutná vŕba sa väčšinou objavuje na ženských hroboch. Má symbolizovať smútok pozostalých.
Zlomená ruža – kvet vyjadruje nádej na budúcu skutočnosť (vzkriesenie) ale zároveň hovorí o pominuteľnosti ľudského života. Je len symbolické, že tento motív nachádzame na náhrobnom kameni jedenásťročného dieťaťa
Ako sme už zmieňovali, jedným z posledných bol zrejme pohreb pani Berty Deutelbaumovej (náhrobný kameň sa nezachoval). Mladší členovia židovskej náboženskej obce nášho mesta už na cintoríne na Šibeničnom vrchu nespočinuli. V období holokaustu boli deportovaní do koncentračných táborov, kde boli, často hneď v roku 1942 usmrtení.
|
|
